Ste pomalý alebo rýchly metabolizátor kofeínu

MOJA DENNÁ DÁVKA KÁVY

Útulné kaviarne sú tradičným miestom stretnutí s priateľmi, známymi, rodinou alebo kolegami. Koniec koncov, najčastejším pozvaním na stretnutie je pravdepodobne obligátne "Pôjdeme na kávu?". Stretnete sa v kaviarni, objednáte si svoj zvyčajný Flat White a vaša priateľka vyhlási, že si dá bylinkový čaj, pretože dnes už mala kávu.

Čudujete sa, ako mohla vydržať až do popoludnia len s jednou šálkou kávy, zatiaľ čo vy ste od rána stihli vypiť tri šálky a neviete si predstaviť svoj deň bez tohto pravidelného doplnenia kofeínu? Čím to je, že niekto sa musí v podstate dopĺňať jednou šálkou kávy za druhou, zatiaľ čo inému stačí jedno cappuccino ráno a večer má dostatok energie?

GENETICKÝ KÓD PRE SPRACOVANIE KOFEÍNU

Odpoveď je zapísaná v našich génoch. To,ako sme citliví na kofeín, t. j. naša schopnosť spracovať a metabolizovať kofeín, je dané našou jedinečnou genetickou výbavou. Citlivosť na kofeín je miera daného množstva kofeínu, ktoré na nás pôsobí. V priebehu rokovsa citlivosť na kofeín môže meniť, pretože naša génová expresia sa mení so starnutím.

Gén, ktorý určuje našu citlivosť na kofeín, sa nazýva CYP1A2. Je schopný produkovať rovnomenný enzým CYP1A2, ktorý sa stará o metabolizáciu kofeínu v pečeni. Účinnosť metabolizmu kofeínu je spôsobená miernymi zmenami v sekvencii DNA tohto génu. Podľa toho, ako prebieha génom riadená produkcia enzýmu CYP1A2, sa môžeme vo všeobecnosti zaradiť do jednej z troch kategórií alebo typov citlivosti na kofeín.

1. PRECITLIVENOSŤ NA KOFEÍN

Ľudia precitlivení na kofeín reagujú aj na malú dávku kofeínu. Môžu pociťovať príznaky "kavitácie" alebo kofeinizmu už pri množstve 100 mg. To znamená, že môžu pociťovať zrýchlený tep, nervozitu alebo nespavosť po menej ako jednej šálke kávy. Kofeín sa tiež dlhšie odbúrava.

U týchto ľudí môže metabolizmus kofeínu trvať až dvakrát dlhšie. Ľuďom citlivým na kofeín sa vo všeobecnosti odporúča, aby boli pri konzumácii kávy opatrní alebo si zvolili nápoj s nižším obsahom kofeínu, napríklad čierny alebo zelený čaj.

2. NORMÁLNA CITLIVOSŤ NA KOFEÍN

Dotejto skupiny patríväčšinaľudí . Vpriemere môžu denne skonzumovať 200 - 400 mg kofeínu, čo predstavuje približne 2 - 4 šálky kávy, bez nepriaznivých účinkov. Káva tiež nenarušuje ich spánok, ak ju konzumujú v primeranom čase, aby sa kofeín pred spaním rozložil.

3. PRECITLIVENOSŤ NA KOFEÍN

Tútoposlednú skupinu tvorí približne 10 % ľudí, ktorí vzhľadom na svoju nízku citlivosť na kofeín môžu bez problémov konzumovať vyššie dávky kofeínu. Ich spracovanie kofeínu je také efektívne, že si môžu počas dňa dopriať viac ako 500 mg kofeínu, t. j. približne 5a viac šálok kávy, a dokonca nemajú problém dať si kávu krátko pred spaním.

Nevýhodou týchto ľudí je ich sklon piť príliš veľa kávy. Ak ani veľké dávky kofeínu neprinášajú očakávané účinky, ako je tlmenie ospalosti a zvýšenie produktivity, môžeme pochybovať o výhodách konzumácie takého veľkého množstva prijatého kofeínu. Denné pitie veľkého množstva kávy by potom mohlo mať časom negatívne dôsledky na zdravie človeka.

POMALÝ ALEBO RÝCHLY METABOLIZMUS KOFEÍNU?

Podľa týchto charakteristík môžete sami odhadnúť, do ktorej skupiny patríte. Keďže stredná skupina normálnej citlivosti na kofeín je najrozšírenejšia, môžu do nej patriť ľudia, ktorých ideálna denná dávka kofeínu je jedna šálka kávy, ako aj tí, ktorí rovnako účinne metabolizujú 4 šálky kávy denne.

Z tohto pohľadusa budete pravdepodobne prikláňať skôr k skupine s vysokou alebo nízkou citlivosťou na kofeín. Vo všeobecnosti sa teda môžete označiť za pomalého alebo rýchleho metabolizéra kofeínu. Ak chcete piť kávu zdravo, je dôležité poznaťsvoje telo a to, ako ho príjem kofeínu ovplyvňuje, aby ste si mohli nájsť ideálne množstvo - svoju osobnú dennú dávku kofeínu.

PRAVIDLÁ GENETIKY PRE METABOLIZMUS KOFEÍNU

Postupným poznávaním a mapovaním ľudského genetického kódu vedci odhaľujú rôzne skutočnosti o fungovaní človeka, ktoré sú zapísané v našej podstate. Okrem rozpoznania génu CYP1A2 a odhalenia jeho schopnosti metabolizovať kofeín objavi li okrem iného ajgén AHR. Ten tiež zohráva úlohu pri citlivosti na kofeín. Reguluje zapínanie a vypínanie spomínaného génu CYP1A2.

Nesmieme zabúdať na genetickú súvislosť medzi citlivosťou na kofeín a typom adenozínových receptorov, ktoré sa nachádzajú v mozgu. Tieto receptory okrem adenozínu zachytávajú práve kofeín. Ľudia, ktorým v mozgu chýbajú správne adenozínové receptory, nepociťujú stimulačný účinok kofeínu, pretože molekula kofeínu sa vlastne nemá kam viazať.

VEDECKÉ SKÚMANIE SÚVISLOSTI S PITÍM KÁVY

V najnovších štúdiách sa dozvedáme o ďalších genetických predispozíciách, ktoré ovplyvňujú spracovanie kofeínu v našom tele. Zatiaľ čo gén CYP1A2 určuje spotrebu pri vyšších hladinách kofeínu, predpokladá sa, že gén PDSS2 určuje citlivosť na kofeín pri nižších hladinách spotreby.

V štúdii vedcov z Harvardovej univerzity sa dozvedáme o 6 nových genetických variantoch, ktoré ovplyvňujú spôsob metabolizmu kofeínu a závislosť od neho. Na výskume sa zúčastnilo 120 000 ľudí a výsledky odhalili 2 gény súvisiace so spôsobom metabolizovania kofeínu, ďalšie 2 gény, ktoré ovplyvňujú prejav pocitu odmeny za konzumáciu kofeínu, a potom ďalšie 2 gény so schopnosťou regulovať tuky a cukry na kofeín. 1)

AKÁ JE VAŠA TOLERANCIA NA KOFEÍN?

Vrodená citlivosť na kofeín, ktorá sa môže meniť aj vekom, súvisí so spracovaním molekuly kofeínu v tele.Schopnosť tolerovať kofeínsúvisí aj s konzumáciou určitého množstva kávy. Ako človek reaguje na dávku kofeínu. Ak ste sa vyhýbali káve alebo ste sa na nejaký čas zdržalipitia kávy, budete mať nulovú toleranciu kofeínu.

V nasledujúcich dňoch, ak budete naďalej piť rovnakú dávku kávy, budete pociťovať jej povzbudzujúce účinky, ako je extrémna bdelosť, zvýšená motivácia a energia a dobrá nálada, ale už v menšej miere. Táto tolerancia je podobná napríklad tolerancii na drogy, pri ktorej je potrebné časom zvýšiť prijatú dávku, aby sa dosiahli rovnako vysoké účinky.

Pri tolerancii na kofeín sa opäť podieľajú adenozínové receptory. Vaše telo sa rozhodne kompenzovať receptory zablokované kofeínom novými, aby sa mal adenozín kam viazať. S novovytvorenými receptormi potom vzniká potreba blokovať ich aj kofeínom, aby sa zabránilo únave. A na túto úlohu potrebujete viac kávy.

ODVYKANIE OD KOFEÍNU, DEPRESIA A ZÁVISLOSŤ

Neustálym zvyšovaním množstva kávy, ktoré vypijete za deň, aby ste dosiahli rovnaké pozitívne a lákavé účinky, sa čoskoro môžete dostať k príliš vysokým denným dávkam kávy, ktoré už nemusia byť pre vaše zdravie prospešné. Naopak.

Vyššia spotreba sa spája aj s väčšou zmenou po odznení účinkov kávy, takzvaným kofeínovým crash alebo kofeínovým úpadkom. Tento stav sa môže prejaviť nielen väčšou únavou a poklesom aktivity alebo krvného tlaku, ale aj psychickými problémami vedúcimi napríklad k depresii a úzkosti.

Zvyšujúca sa tolerancia na kofeín je podobná drogovej závislosti, a preto je jedným z dôvodov, prečo káva jedrogou, od ktorej sa môžete stať závislí. Na rozdiel od deštruktívnej drogovej závislosti je pitie kávy skôr návyk. Keď sa chronické pitie kávy preruší, telo sa opäť "vráti" do pôvodného prirodzeného stavu.