Negatívne dôsledky reaktivácie osi HPA a kofeín ako jej regulátor

ČO JE HPA OSA

Skratka HPA pochádza z anglického názvu :hypothalamic-pituitary-adrenal axis alebo hypothalamus-pituitary-adrenal axis. Je to jeden z hlavných neuroendokrinných autoregulačných systémov organizmu. Ako vyplýva z jej názvu, os HPA predstavuje určité prepojenia medzi hypotalamom, hypofýzou a nadobličkami.

RIADIACE CENTRUM OSI HPA: HYPOTALAMUS

Prvý spomínaný , t. j.hypotalamus, je malou časťou mezenchýmu. Má však dôležitú úlohu. Reguluje prakticky každú dôležitú činnosť nášho tela. Jeho neurónové siete obsahujú informácie o našom vnútornom prostredí, ktoré porovnáva s reálnymi hodnotami. Jej úlohou jeudržiavať homeostázu. Rovnováhu nášho telesného systému.

Vokamihu, keď zistí rozdiely v sledovaných hodnotách, reaguje. Pomocou systému HPA osi alebo prostredníctvom autonómneho nervového systému (ANS) iniciuje zmeny vnútorných funkcií nášho tela. ANS riadi funkciu vnútorných orgánov a hladkého svalstva. Využíva na to enterický, parasympatický a sympatický nervový systém. Hypotalamus zároveň tieto orgány a svaly nielen ovláda, ale prostredníctvom ANS od nich dostáva aj spätnú väzbu o ich aktuálnom stave.

AKTIVÁCIA OSI HPA

Keď je os HPA aktivovaná, hypotalamus syntetizuje hormóny vazopresín a CRH (hormón uvoľňujúci kortikotropín alebo hormón uvoľňujúci kortikotropín). Tieto dva hormóny potom ovplyvňujú produkciu hormónu kortikotropínu (ACTH - adrenokortikotropný hormón )v prednom laloku hypofýzy, ktorý je vyslaný, aby odovzd alsprávu nadobličkám, aby vytvorili a uvoľnili do tela glukokortikoidy. Ide o steroidné hormóny, z ktorých najdôležitejší jekortizol.

Hormón kortizol je nám dobre známy, najmä v súčasnosti, keď sa o ňom veľa hovorí. V skutočnosti sa spája s najčastejším problémom modernej doby - stresom. Ztohto dôvodu je kortizol prezývaný aj stresový hormón. Kortizol sa v tele nachádza úplne prirodzene a je zodpovedný za mnohé životne dôležité funkcie. Reguluje metabolizmus niektorých orgánov, ako sú pečeň, obličky a mozog.

FUNKCIE KORTIZOLU V TELE

Naše telo normálne reguluje hladinu kortizolu podľa cirkadiánnych rytmov. To znamená podľa nášho biologického vnímania času. Príkazy na produkciu a vylučovanie kortizolu prichádzajú do nadobličiek v pulzoch počas dňa. Najviac kortizolu máme v tele ráno. Pomáha nám vstať a začať deň.

Zohráva tiež dôležitú úlohu z hľadiska imunity. V prípade nadmernej aktivity imunitného systému, napríklad pri alergiách alebo zápaloch, potláča jeho činnosť. Znížená produkcia kortizolu má za následok slabosť, nízky krvný tlak alebo hypoglykémiu.

OS HPA A KORTIZOL

Naše telo si v ideálnom prípade samo kontroluje hladinu kortizolu v tele. Os HPA nielenže vydáva príkazy na produkciu kortizolu, ale spätnou väzbou z receptorov, na ktoré sa kortizol viaže, dostáva informácie o aktuálnom stave. Podľa toho môže "riadiace centrum" osi HPA (hypotalamus) upravovať svoje príkazy hypofýze, ktorá ovplyvňuje nadobličky .

Tento sofistikovaný okruh zabraňuje tomu, aby sa kortizol stal pre organizmus nebezpečným vzhľadom na jeho vysokú koncentráciu v tele. Problém na osi HPA nastáva, keď sa nedostáva spätná väzba o hladine kortizolu v tele.

REAKCIA TELA NA STRES

Účinky kortizolu na organizmus využíva telo ako prirodzenú reakciu na stres. Vokamihu, keď na nás pôsobí určitý stresor, je úlohou osi HPA vyrovnať tento vychyľujúci vplyv. Aby to dokázala,vysiela do tela kortizol. Hypotalamus, ako sme ho opísali vyššie, sa stará o vyrovnávanie našich telesných funkcií. Stres znamená pre naše telo nerovnováhu, preto sa ju os HPA snaží rozložiť a aktivuje sa.

Každý problém, t. j. tento stresor, musí byť vyriešený. Až potom môže byť naše telo opäť v harmónii a náš organizmus môže opäť správne fungovať. Funkcia osi HPA a jej reakcia na stres vychádza z pôvodných problémov ľudstva. Tých najzákladnejších, ktoré mali v podstate len dve riešenia. "Boj alebo útek". Dnes si to už naozaj nevieme predstaviť. Doslova žiť, aby sme prežili. Aby nás nič nezožralo, ale aby sme sa mohli najesť.

PÔVODNÉ PRÍRODNÉ STRESORY

Keď si praveký človek, nazvime ho Alf, zháňal potravu, celkom bežne sa stretol s predátorom. Napríklad hladného leva. Vtedy sa lev stal problémom - stresorom. Alfova myseľ sa v okamihu rozhodla, čo má robiť a akáje najlepšia šanca na prežitie. Zvyčajne existujú len dve možnosti. Buď je Alf dostatočne silný, aby leva zabil, alebo musí rýchlo utiecť do bezpečia. V tej chvíli ide Alfovi o život a musí do toho dať všetko. Či už utekať, alebo bojovať.

Alf získavapotrebnú silu z energie svojho tela. Aby prežil, musí využiť všetku energiu svojho tela. Práve to robí kortizol. Aktívna os HPA spôsobí zvýšenie hladiny kortizolu v tele. V našom tele je množstvo receptorov, ktoré kortizol zachytávajú. Receptor zachytí kortizol a ten ďalej upravuje funkcie tela , aby umožnil útok alebo únik. Upravuje energiu v tele tak, aby sa nespotrebovala na iné činnosti, pretože teraz ide telu o život.

VYSPORIADANIE SA SO STRESOM

Keď náš Alf vyhrá boj s levom alebo unikne, problém je vyriešený. Alfovo telo už nemá dôvod na stres a os HPA upraví produkciu kortizolu. Všetko sa vráti do normálu. Telo môže opäť rozdeľovať energiu do najrôznejších procesov a funkcií. Napríklad môže obnoviť trávenie alebo produkciu rôznych hormónov, ktorá bola pozastavená kvôli riešeniu stresu, leva, kortizolu.

Je skvelé, že sa telo v rámci sebazáchovy dokáže takto postarať samo o seba. Ako to však súvisí s našou dnešnou realitou? Nežijeme v divočine a väčšinu ľudí za celý život nenapadol lev. Doba sa zmenila, zmenila sa životná úroveň, zmenilo sa prostredie a zmenili sa stresové faktory. Dnes nemáme problém s divokým zvieraťom, ale stlakom spoločnosti, s konkrétnymi ľuďmi alebo so sebou samými. Vo všeobecnosti tieto problémy nazývame civilizačný stres. No a čo kortizol? Stále funguje a rovnakým spôsobom.

CIVILIZAČNÝ STRES

V okamihu, keď sa stretneme s naším stresorom, mali by sme bojovať alebo utiecť. Z rôznych dôvodov to však nemôžeme urobiť. V podstate si to zakazujeme. Typickým príkladom je psychické týranie zo strany šéfa alebo kolegu v práci. Vieme, že si nemôžeme dovoliť fyzicky napadnúť takúto osobu a zároveň nechceme opustiť pracovisko.

Ak v krátkom čase nenájdeme konštruktívne riešenie tohto problému, budeme sa s naším stresorom stretávať denne a os HPA bude neustále reagovať produkciou kortizolu. Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu v tele v podstate otupuje receptory, na ktoré sa kortizol prichytáva. Jednoducho sa unavia ho zachytávať, keď je ho stále veľa. Vtedysa spätná väzba osi HPA naruší.

DLHODOBÉ VYSTAVENIE STRESU

Prijímače kortizolu - receptory -sú zároveň vysielače, ktoré vysielajú informácie o množstve kortizolu. Keď je spätnoväzbová slučka narušená, hypotalamus nevie, že v tele je dostatok kortizolu. Stresor je však stále prítomný, takže os HPA stále vytvára a produkuje kortizol. Nakoniec je telo v podstate otrávené kortizolom, ktorý si vyrobilo. Výsledkom je vysoký krvný tlak, cukrovka, znížená funkcia imunitného systému, a tým aj väčšia pravdepodobnosť ochorenia.

Zoznam najzávažnejších problémov spojených s príliš veľkým množstvom kortizolu v našom tele zahŕňa skracovaniespojov medzi neurónmi, zmenšovanie určitých oblastí mozgu a atrofiu buniek. Negatívny vplyv príliš veľkého množstva kortizolu na ľudský mozog vedie kpsychickým problémom a tiež kAlzheimerovej chorobe.

ŠTÚDIE O POUŽÍVANÍ KOFEÍNU NA KOREKCIU NEFUNKČNÝCH SPÄTNÝCH VÄZIEB OSI HPA

V tejto súvislostibola vykonaná štúdia, ktorápotvrdila teórie, že kofeín môže zvrátiť niektoré negatívne účinky zvýšeného kortizolu v organizme. Konkrétne ide o obnovenie spätnej väzby osi HPA. Výsledky tejto štúdie dávajú nádej, že kofeín by mohol týmto spôsobom prispieť kzmierneniu priebehu Alzheimerovej choroby alebo jej dokonca zabrániť.

Štúdia vychádza z definície adenozínových receptorov ako hlavných regulátorov funkcie glukokortikoidov. Hlavným glukokortikoidom, ako už bolo spomenuté, je kortizol. Adenozínové receptory teda ovplyvňujú funkciu kortizolu. Keďže kofeín je zložením prispôsobený týmto receptorom, môže byť nimi zachytený. Svojím pôsobením na adenozínové receptory má šancu zvrátiť účinky glukokortikoidov, t. j. kortizolu.

KOFEÍN PROTI STAROBE A ALZHEIMEROVEJ CHOROBE

V tejto štúdii sa uskutočnil výskum na ľuďoch vo veku 50-70 rokov so zvýšenou hladinou kortizolu. V tejto skúmanej skupine sa zistili zhoršené kognitívne funkcie a väčšia atrofia hipokampu, čo vedie k zhoršeniu pamäti u starších ľudí a urýchľuje progresiu Alzheimerovej choroby. Správne využitý kofeín môže pozitívne ovplyvniť cirkadiánne rytmy. Blokovaním adenozínových receptorov je účinný najmä v situáciách nadmernej aktivácie osi HPA a zabraňuje jej degeneratívnym účinkom na organizmus.

TELO A CHRONICKÝ STRES

Chronický stres a jeho vplyv na nadprodukciu kortizolu vedie k vyčerpaniu organizmu. Syndróm vyhorenia je v dnešnej spoločnosti známym strašiakom, a hoci o tomto zdravotnom riziku vieme, nepodnikáme preventívne kroky.

Kortizol sa vždy snaží zhromaždiť energiu na boj alebo útek, aby nás zachránil pred stresormi, ale my túto uloženú energiu nevyužívame. Pretože energia je pripravená na riešenie problému, chýba inde. Pri dlhodobom nedostatku energie sa potom telo zrúti.

POMOCNÍCI V BOJI PROTI STRESU

Okrem najdokonalejšieho spôsobu, t. j. riešenia problému - stresora, môžeme svoje telo (a myseľ) podporiť správnym životným štýlom. Zdravou stravou a primeraným pohybom. Pri miernej fyzickej aktivite, t. j. takej, ktorá nespôsobuje príliš veľkú námahu, a tým ďalší stres, sa do tela uvoľňujeserotonín, dopamín a endorfín . Tieto látky znižujú nadbytok kortizolu. Medzi najlepších bojovníkov proti stresu patrí meditácia, joga a správny spánok.

Svoje telo môžete podporiť užívaním antioxidantov, ktoré sa vysporiadajú s oxidačným stresom.Pražená káva patrí medzi prvé na zozname najúčinnejších antioxidantov . Priaznivý vplyv na náš imunitný systém má aj prechádzka alebo pobyt v prírode, ktorý japonskí vedci nazývajú terapia šinrin-joku. Preto je vhodné spojiť tieto zdravé a viac než príjemné aktivity a ísť na prechádzku do lesa s kávou v termoske.