Kávovník
Africká rastlina, vďaka ktorej tak veľmi milujeme kávu! Je to kávovník!
Kávovník pochádza z Etiópie a východného pobrežia Afriky. Postupne sa rozšírila do celého sveta. Kávovníky majú konáre pokryté tmavozelenými listami, ktoré rastú v pároch.
Tieto listy sú pre rastlinu dôležité kvôli procesu fotosyntézy, teda premeny slnečného svetla na chemickú energiu. Energia získaná fotosyntézou umožňuje rastline vypestovať lahodné čerešne, ktoré obsahujú naše obľúbené kávové zrná.
Kávové listy
Listy kávovníka sú asymetrické, niekedy symetrické, oválne, zelenej farby so žltým, tmavozeleným, bronzovým alebo dokonca fialovým nádychom. Všetky listy majú voskovitý povrch. Vzdialenosť medzi listami je 2,4 až 7 cm.
Okraje sú mierne zvlnené a vrchol a koniec listu sú vždy zašpicatené. List chráni rastlinu v noci pred mrazom a cez deň pred intenzívnym slnečným žiarením. Obsah kofeínu je najvyšší v listoch kávovníka.
Kvet kávovníka
Kvety majú bielu farbu a hviezdicovitý tvar Nachádzajú sa na rastline v zhlukoch po 8 až 15 kvetov, ktoré majú prenikavú a veľmi príjemnú vôňu. Po odkvitnutí sa postupne začínajú vyvíjať plody kávovníka - bobule. Tvarom aj vôňou sa podobajú kvetom jazmínu. A používa sa aj na kávový čaj.
Plody kávovníka
Malé zelené bobule sa objavia po opelení kvetu kávovníka. Po dozretí postupne menia farbu a práve v tomto momente nám pripomínajú čerešne. Vo vnútri každej bobule sa nachádzajú dve zrnká, ktorých ploché strany smerujú k sebe .
V zriedkavých prípadoch môže bobuľa obsahovať len jedno kávové semeno, tzv. bobuľu hrášku. Káva vyrobená z takýchto zŕn sa nazýva perlová káva. Jeden kávovníkový krík vyprodukuje v priemere 0,5 až 1 kg kávových zŕn ročne.
Niečo o anatómii kávového zrna
Vo vnútri každej kávovej čerešne sa nachádzajú dve semená, ktoré sú chránené niekoľkými ochrannými vrstvami, ktoré sa musia pred pražením opatrne odstrániť.
- Exokarp - vonkajšia zelená šupka, ktorá počas dozrievania pomaly mení farbu.
- Mezokarp - tenká vrstva dužiny pod exokarpom
- Endokarp - pergamenovitý perikarp, ktorý pokrýva semeno. Počas dozrievania tvrdne a obmedzuje konečnú veľkosť zrna.
- Spermoderm - ďalšia vrstva tenkej membrány, ktorá pokrýva jadro
- Endosperm - Vnútorná časť semena. Pred pražením má krásnu zelenú farbu.
Kávovník má dve fázy rastu
Prvá fáza rastu kávovníka
- Niekoľko týždňov po zasiatí začína semeno klíčiť
- Po 6 až 8 týždňoch sa rastliny premiestnia do škôlky
- približne po roku sa vysádzajú na plantáž
Druhá fáza rastu kávovníka
- čas kvitnutia kávovníka ( približne raz alebo dvakrát ročne, v závislosti od klimatických podmienok)
- dozrievanie bobúľ približne za šesť až jedenásť mesiacov
- po troch až piatich rokoch začnú kávovníky vysadené na plantáži prinášať plody a je možné získať prvú, spočiatku menšiu úrodu.
Aké sú druhy kávovníka?
Zo všetkých rodov a druhov kávovníkov patria medzi najdôležitejšie Coffea arabica (kávovník arabský) a Coffea canephora (kávovník Robusta). Oba druhy sa už dlho šľachtia s cieľom zvýšiť plodnosť, kvalitu a odolnosť voči klimatickým podmienkam a rôznym chorobám.
Kávovník arabský
Najlepšie kávy na svete sa vyrábajúz kávových zŕn. Najväčší záujem je o kávuarabiku, už len pre jej vynikajúcu jemnú chuť a arómu. Kávovník arabský produkuje približne 65 % svetovej produkcie kávových zŕn. Chuť kávy arabica sa vyznačuje jemným ovocným, kyslastým nádychom s veľmi malou horkosťou.
Ďalšie komerčne pestované odrody Coffea arabica
Coffea arabica má približne 600 odrôd. Medzi najznámejšie patria:
- Coffea typica, Coffea bourbon - dve najdôležitejšie odrody arabiky
- Coffea mundo novo, Coffea caturra - kríženec Coffea typica a Coffea bourbon, pestuje sa v Kolumbii a Brazílii
- Coffea tico, Coffea san ramon - pestuje sa najmä v Strednej Amerike
- Coffea blue mountain - najznámejšia jamajská odroda pestovaná v Keni
- Coffea mokka - pomenovaná podľa jemenského prístavu Mokka
- Coffea murta - pestuje sa na miestach s chladnejším podnebím
- Coffea amarella - známa aj ako botucata alebo amarella, pestuje sa v Brazílii
Kávovník Robusta
Kávovník robusta alebo Coffee canephora je druhou najčastejšie pestovanou kávovníkovou rastlinou. Podľa pravidelnej ročenky OSN sa Coffea canephora podieľa na svetovej produkcii približne 30 až 35 %. Tento podiel sa však neustále zvyšuje, pretože pestovaním kávy robusta sa dosahujú lepšie výnosy. Okrem toho sú v porovnaní s kávovníkmi arabica menej náchylné na rôzne choroby.
Krík Coffea canephora však poskytuje zrná nižšej kvality ( horkosť, chuť, aróma, vyšší obsah kofeínu na šálku atď.) Robusta je veľmi obľúbená vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku. Robusta je lacnejšia a najčastejšie sa používa v určitom pomere s arabikou. Odrody kávy Robusta sa pestujú najmä v západnej a strednej Afrike. Vyskytujú sa aj v juhovýchodnej Ázii a v menšej miere v Brazílii pod názvom Conilon.
Veľmi známou odrodou jekávovník lautense. Jej bobule majú v zrelom stave vínovočervenú farbu. Tento druh je odolný voči škodcom a nepriaznivým klimatickým podmienkam.
Ďalšie odrody Robusta
- Coffea stenophylla - pestuje sa najmä v Guinei a Sierra Leone
- Coffea cogensis - rastie v nížinných oblastiach v Kongu. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči kávovej hrdzi.
- Coffea liberica, Coffea excelsa - mohutné stromy dorastajúce do výšky až 18 metrov. Dávajú bohatú úrodu, ale káva z týchto odrôd má horkú chuť so špecifickou arómou.
Pestovanie a starostlivosť o kávovník
Kávovníky rastú v tropických a subtropických oblastiach našej krajiny. Za každým kávovým zrnom sa skrýva náročná ručná práca mnohých ľudí. Pestovanie kávovníka závisí od kvality pôdy, hodnôt pH, obsahu minerálnych látok, zloženia živín v pôde a vplyvu množstva pridaných hnojív.
Dôležitá je predovšetkým optimálna teplota, či sa kávovník pestuje v tieni alebo na slnku. Rast kávovníka závisí od nadmorskej výšky kávovníkovej plantáže, jej umiestnenia, množstva slnečného svitu a systému a množstva umelého zavlažovania.
Nesmieme zabúdať na spôsob zberu (ručný alebo mechanizovaný) a ďalšie spracovanie kávových zŕn .Ak je pôda mierne zásaditá, rast kávovníka je spomalený. Na druhej strane, ak je pôda príliš kyslá alebo silne zásaditá, kávovník odumiera.
Čo vlastne spôsobuje hnednutie listov kávovníkov?
Ak sú korene kávovníka dlhodobo zavlažované, listy postupne žltnú až hnednú a nakoniec odumierajú. Kávovník začína kvitnúť a prinášať plody približne tri roky po vysadení.
Od šiesteho roku možno úrodu považovať za bohatú. Pri správnej agrotechnike môže trvať až tridsať rokov, kým začne ker plodiť. Plody dozrievajú približne 7 až 9 mesiacov.
Vypestujte si kávovník u vás doma s naším článkom o všetkom, čo potrebujete vedieť o pestovaní kávovníkov.
Kávovník je obľúbenou rastlinou pre škodcov
Najväčším nepriateľom kávovníka jecudzopasná huba ( Hemileia vastatrix). Táto huba napáda listnaté listy, ktoré potom rýchlo opadávajú. Ďalším častým škodcom je chrobák Hypothenemus hampei, ktorý napáda plody aj listy kávovníka.
V roku 1869 sa táto huba dostala na Cejlón, kde zničila všetky kávové plantáže. Kofeín posilňuje obranyschopnosť rastliny. Je to druh jedu proti hmyzu a roztočom. Zabraňuje tiež klíčeniu nežiaducich semien.
Na záver si prečítajte niekoľko zaujímavých faktov o kávovníku
- Rast rastliny a chuť jej kávových zŕn ovplyvňuje nadmorská výška, podnebie, typ pôdy a odroda semien.
- Dobrý zberač dokáže každý deň nazbierať približne 50 až 100 kg kávových čerešní.
- Kávové čerešne nedozrievajú všetky v rovnakom čase. Preto je niekedy potrebných niekoľko zberov z jednej rastliny.
- Priemerný čas od kvitnutia po zber je približne 9 mesiacov.
- Včely sa živia nektárom z kvetov a prijímajú rovnaký kofeín ako my. Každý jednoducho miluje kávu!
- Kávovníky sa zvyčajne dožívajú 30 až 40 rokov. Niektoré sa však môžu dožiť až 80 rokov.
- Rastliny sa strihajú raz ročne, aby príliš nevyrástli.