História kávy v Českej republike
Pôvod a história kávy v Čechách
Vroku 1698 vskleníku jezuitského kolégia v Praherozkvitol prvýkávovník . Bohužiaľ, podmienky pre pestovanie v skleníku neumožňovali, aby z kríka vyrástli kávové plody. Prvými Čechmi, ktorí sa stretli s kávou, boli Heřman Černín z Chudeníc a Kryštof Harant z Polžic. Do Čiech priniesli kávu zo svojich ciest po Blízkom východe.
Na vidiek sa káva začala dostávať v priebehu 18. storočia. Vprvej polovici 18. storočia sa káva pripravovala len ako liek a predávala sa pražená a mletá v lekárňach. Odporúčala sa rekonvalescentom pre jej povzbudzujúci účinok.
Odlišná vôňa a chuť kávy bola pre všetkých ľudí na vidieku veľmi nedôveryhodná. Považovali ju za márnotratnú a nezdravú. Napriek odporcom sa však káva koncom 18. storočia rýchlo rozšírila do mnohých domácností.
Káva sa pila predovšetkým s mliekom a sladidlami. Kávové zrná sa predtým umyli vo vode, upražili na panvici a rozdrvili v mažiari. Potom sa naliala do čajníka s medom.
S rastúcou popularitou kávy rástli aj protesty proti jej konzumácii. Najčastejším dôvodom bola vysoká cena. Podľa mnohých odporcov bola káva aj zdraviu škodlivá a spôsobovala mnohé choroby.
Prvorepublikové náhrady kávy
Na konci 19. storočiaboli kávové zrná na vidieku stále vzácnym tovarom. V mnohých regiónoch nahrádzala kašu alebo polievku na raňajky a niekedy slúžila ako rýchla večera. Keďže pravé kávové zrná boli veľmi drahým tovarom, každý hľadal náhrady, z ktorých by sa dal pripraviť podobný nápoj.
Čoskoro sa začali variť obilné kávy s rôznymi prísadami ( čakanka, šípkové semená atď.), do ktorých sa niekedy pridávalo niekoľko zŕn pravej kávy. Vyrábali sa aj ovocné kávy, z ktorých najznámejšia bolafigová káva. Figy sa dovážali z Talianska a Chorvátska. Pražili sa v Kolíne nad Rýnom. Figová káva bola veľmi obľúbená za prvej republiky.
Prvý český dripper: Poznáte karlovarský príbor?
Patent kláštereckej porcelánky (Thun) z prelomu 19. a 20. storočia je dnes známy ako karlovarský príbor. Prvú podobu karafy vynašiel americký fyzik a vynálezca gróf Rumford. známy ajako Benjamin Thompson. Technika prípravy je veľmi jednoduchá a ponúka sa ako skvelá alternatíva pre milovníkov zalievanej kávy.
Ide oceloporcelánový dripper, ktorý sa umiestňuje na servírovaciu kanvicu, pričom na dne má porcelánovú mriežku. Zaručuje tak dokonale pripravenú šálku kávy bez použitia papierových filtrov.
Základom sú, samozrejme, čerstvo upražené kávové zrná a kvalitný ručný alebo elektrický mlynček na kávu vybavený mlecími kameňmi. Cena karlovarského príboru sa v súčasnosti pohybuje okolo 2000-3000 Kč.
Prvé otvorené kaviarne a ich história
Prvé kaviarne sa v Čechách začali otvárať začiatkom 18. storočia. Jedným z prvých miest, kde sa káva pripravovala a konzumovala, boli chaty. Kedysi slúžili skôr na štúdium, ale neskôr sa stali miestami na pitie kávy.
Zariadenie týchto miestností malo reprezentovať bohatstvo a postavenie šľachtica. To isté platilo aj pre servírovanie. Kávové náčinie sa vyrábalo z luxusných materiálov, ako je porcelán, majolika alebo terra sigillata.
Dlhý čas boli kaviarne určené najmä pre bohatšie vrstvy. Pre chudobnejších mešťanov stáli kaviarnici v priechodoch domov s jednoduchým zariadením, na ktorom mali položené 2 hrnce v panviciach s horúcim uhlím. V jednom sa varila čierna káva a v druhom mlieko. Obe tekutiny potom kaviarnici naliali do malých šálok a podávali ich robotníkom na ceste do práce.
Kde vznikli najstaršie kaviarne v Českej republike?
Prvú kaviareň v Brne založil v roku 1702 Turek Achmet. Povolenie od mestskej rady získal vďaka viedenskému arcibiskupovi Kollonnitschovi. Brňania si pitie kávy rýchlo zamilovali.
V roku 1711 udelila mestská rada licenciu na varenie kávy ďalšiemu podnikateľovi, Ignazi Stiefelovi. Po ôsmich rokoch bolo v meste šesť kaviarní a v polovici 18. storočia bolo v Brne 37 kaviarní.
Prvú kaviareň v Prahe otvoril v roku 1711 Arab Giorgio Diodat Damascene. Po príchode do Prahy sa ubytoval na vtedajšej Ježovickej ulici ( dnes Karlova ulica) v dome "U zlatého hada". Aby si zarobil nejaké peniaze, začal variť kávu v pražských uliciach. Pražanom káva tak chutila, že Giorgio čoskoro zbohatol a v roku 1714 dostal povolenie otvoriť si vlastnú kaviareň.
V priebehu niekoľkých rokov sa začali otvárať ďalšie a ďalšie kaviarne. Niektoré zanikli, iné fungujú dodnes. Patrí medzine kaviareň Slavia, kaviareň v Obecnom dome, kaviareň U troch pštrosov, Grand Café Orient v dome pri Čiernej Matke Božej a kaviareň Savoy.
Vroku 1787 bolo v Prahe viac ako 100 kaviarní a v 19. storočí sa kaviarne a trh s kávou v Československu rýchlo rozrastali. Po druhej svetovej vojne bol kávy nedostatok. Ľudia pili náhrady, ako napríklad meltu alebo čakanku. Veľký počet kaviarní bol zatvorený kvôli komunistom.
Ako to bolo s tureckou kávou?
Počas socializmuväčšina ľudí nemala dosť peňazí na to, aby si mohla kúpiť kvalitnú kávu alebo kávovary. Takže najjednoduchšie bolozaliať hrubo zomletú kávu vriacou vodou s polenom na dne. Preto si Česi obľúbili slávnu "turka", ktorá sa zachovala dodnes.
Spotreba kávy v Českej republike
Podľa štatistík Medzinárodnej organizácie pre kávu vývoz kávy od prepadu v roku 1995 stúpa. V roku 2012 dosiahol celosvetový vývoz viac ako 113 miliónov 60-kilogramových vriec.
Česká republika nie je práve na vrchole zoznamu odberateľov kávy. Súvisí to samozrejme s veľkosťou našej krajiny a počtom obyvateľov. Ale aj napriek tomu Česká republika v rokoch 2005, 2007 a 2008 doviezla viac ako milión vriec kávy.
Do Českej republiky sa ročne dovezie 295 015 60-kilogramových vriec zelenej nepraženej zrnkovej kávy. Celková spotreba je približne 572 458 vriec ročne. Naša priemerná spotreba na osobu a rok je niečo vyše 3,26 kg kávy. Očakáva sa, že česká kávová kultúra sa bude naďalej rozvíjať.
Ako sa obchodovalo s kávou?
V bývalom Československu bolo praženie a balenie kávy výsadou štátneho podniku Balírny obchodu.Balírny Obchodu bol založený v roku 1958 a fungoval až do konca roku 1990. V bývalom Československu mal 9 závodov, z ktorých 6 spracovávalo dovezenú zelenú kávu.
Dovozcom pre Československo bol s. p. Koospol. V minulosti dovoz predstavoval 35 000 ton ročne. K 1. januáru 1991 podnik zanikol rozdelením na jednotlivé závody a o samostatné praženie kávy prejavili záujem zahraničné spoločnosti.
Väčšinový podiel získala spoločnosť Tchibo, závod v Prahe kúpila spoločnosťDouwe Egberts a vo Valašskom Meziříčí sa usadila spoločnosťKraft Jacobs Suchard. Jedinou významnou pražiarňou v Českej republike zostal bývalý závod Roudnice nad Labem, a. s.BASK a Balírny obchodu Praha.
Tchibo bolo prvým veľkým zahraničným výrobcom kávy, ktorývstúpil na územie bývalého Československa . V apríli 1991 bola založená spoločnosťTchibo Praha, spol. s.r.o .Do šiestich mesiacov od uvedenia na trh sa predali dva milióny kg kávy.
Vroku 1991 sa Tchibo stalo najznámejšou značkou v bývalom Československu. S výnimkou dovážanej instantnej kávy sa všetky druhy ponúkané v Českej republike pripravujú v a.s. Tchibo Jihlava v baliacich závodoch.
Baliareň kávy Douwe Egberts zvyšuje svoj podiel na trhu v Českej republike. Je to jedna z najznámejších značiek kávy v Európe. Založil ju vroku 1753 holandský obchodník Egbert Douwes.
Osobnosti z histórie domáceho kávového biznisu
Predtým, ako sa na českom trhu s kávou presadili spomínané medzinárodné spoločnosti, boli v kávovom biznise úspešní najmä dvaja páni, ktorých mená si mnohí kávičkári pamätajú dodnes. Julius Meinl a Arnošt Dadák.
Najmä poctivá práca pána Dadáka je pre nás v spoločnosti Lázeňská káva inšpiráciou a nepriamo tak pokračujeme v tradícii praženia kávy na Valašsku. Práve tu v Luhačoviciach si v roku 1936 Dadákovu kávu obľúbil aj vtedajší prezident Edvard Beneš.
Vedeli ste, že v 20. a 30. rokoch minulého storočia Arnošt Dadák založil firemné skleníky na pestovanie kávovníkov? Dadák sa chcel o svoje nadšenie pre kávu podeliť so všetkými milovníkmi dobrej kávy, a to nielen v Československu. Bohužiaľ, osud mu neprial.
Dadákova továreň na zelenej lúke
Arnošt Dadák starší založil továreň na praženie a balenie kávy v roku 1905. Ako 17-ročný začal pražiť kávu ručne a v batohu ju nosil do obchodov. Nosil kávové zrná z Jávy, Kolumbie a Venezuely. Vybudoval pražiareň, ktorá bola jednou z najvýznamnejších v Európe.
Včase najväčšej slávy mala spoločnosť kancelárie a sklady po celej krajine a jeden v Hamburgu. Po jeho smrti prevzal podnik jeho syn Arnošt, ktorý však prežíval ťažké obdobie. Počas druhej svetovej vojny prinútili okolnosti Arnošta prejsť na kávové a čajové náhrady.
Napriek tomu spoločnosť prežila. Najväčšia rana pre podnik prišla vo februári 1948. . Výnosom ministra vnútorného obchodu v auguste 1949 bol podnik znárodnený a jeho názov bol zmenený na Veľkodistribučný podnik vo Valašskom Meziříčí .
Potomkovia Arnošta Dadáka získali podnik späť v roku 1993. Kvôli vysokej konkurencii sa zlúčili so spoločnosťou Jacobs Suchard. Súčasným vlastníkom značky Dadák je holandská spoločnosť Jacobs Douwe Egberts.
Julius Meinl. Čech, ktorý vytvoril dnes už tradičnú viedenskú kávovú kultúru
Podnikateľ Julius Meinl sa narodil v roku 1824 v Karlovarskom kraji. VoViedni vlastnil malý obchod špecializujúci sa na lahôdky, čaj , ale predovšetkým na kávu. Jeho stáli zákazníci kupovali zelenú aj praženú kávu, ktorá skladovaním postupne strácala svoju čerstvosť.
Meinl prišiel s nápadom pražiť kávu vo svojom obchode. Julius Meinl bol prvým človekom na svete, ktorý ponúkal praženú zrnkovú kávu. V roku 1877 vynašiel techniku praženia v bubne. Vo veku 70 rokov odovzdal vedenie spoločnosti svojmu synovi. Verejná obchodná spoločnosť Julius Meinl rýchlo expandovala.
Julius Meinl už viac ako150 rokovstelesňuje viedenskú kávovú kultúru a prezentuje ju svetu. Spočiatku v Rakúsko-Uhorsku, dnes vo viac ako 70 krajinách sveta.
Zo zahraničných výrobcov kávy v krajine je Kraft Jacobs Suchard kapitálovo najsilnejší. Vznikla v roku 1993 a jej celkový obrat z predaja v Českej republike dosiahol približne 1,5 miliardy Kč. Všetka káva sa praží a balí vo vlastnom výrobnom závode spoločnosti Jacobs Suchard Dadák, a. s., vo Valašskom Meziříčí. Obrat spoločnosti sa aj napriek celosvetovému nárastu cien kávy naďalej zvyšuje.